„Áno, je, ale dnes nemá ordinačné hodiny…“ Profesorka ho vytlačila spoza seba.
„Ehm … Nó, myslím, že keď jej poviem, že je to akútne, tak príde.“ Po chvíľke sa so zdeseným výrazom objavím vo dverách. Podľa vybavenia v rozkroku som odhadla, že okrem modrín nemá žiadnu vadu. Ešte chvíľu som sa kochala, zatiaľ čo on s bolesťami stál. Potom som ho vyzvala aby sa položil na lôžko. Pristúpila som k nemu a začala ho prehmatávať s otázkami: "Bolí, nie? a tu?"

„Auuu…“ ozval sa výkrik z jeho hrdla. Mal to všetko také veľké ,že som cítila ako začínam vlhnúť v rozkroku. Nebolo divu, jeho penis bol primeraný k nemu – mladý, dlhý a silný. Pod ním sa húpali semenníky naliate semenom, s bolestivými modrinami. Skúmala som s profesionálnou tvárou a neprofesionálnou potrebou chcenia. Stiahla som mu predkožku a očami aj prstami som zisťovala, ako je na tom jeho žaluď. Potom som presunula svoju pozornosť na semenníky. Poťažkala som ich a ucítila, že sú teplé a plné semena.

„Prosím, pani profesorka, choďte…“ … „Čo sa vlastne stalo ?“ spýtala som sa ho.
„Noo, viete, pani profesorke sa zdala moja veľkosť malá, tak ma potrestala..“
„Malá ?“ Nahla som sa nad neho. Jeho oči, všimla som si, padli do môjho výstrihu. Pretože ma dosť sklamalo, že sa jeho penis pri prehliadke nepostavil, zmačkla som jeho semenníky. Vykríkol: "Auuu" a ja som sa udivene pýtala: "Čože, bolí?" Chcela som, aby to pri vyšetrení nemal tak jednoduché. Natrela som mu teda lekárskou vazelínou penis a začala som robiť známe pohyby pre neho aj pre mňa. Mačkala som mu pri tom semenníky, v rytme. Potrebovala som aj vzorku semena, či je všetko v poriadku aj vo vnútri. Začal tvrdnúť, ba sa aj konečne postavil.

„Čo to robíte ? Už aj vy ?..“ zrazu z neho vyhŕklo.
„Nevrav, že sa ti to nepáči..“ a intenzívnejšie som začala pracovať. Striedala som orál, s jemným masírovaním.
„Mmmm….“
Cítila som, že sa to blíži. „ Keď budeš, povedz, ok ? “
Vrchol sa blížil veľmi rýchlo. „Uuužžž….“
Dohrala som sa, zachytila som, čo sa mi dalo a ostatné som mu dovolila nastriekať do výstrihu, pretože som vedela, že sa to takým mladým páči. Vytiahla som skúmavku a pripravila vzorku na rozbor do laboratória. Keď bol úplne vyprázdnený, poutierala som mu ho servítkami. To, čo som od tejto procedúry očakávala sa samozrejme stalo. Hanbil sa predo mnou – nahý a striekajúci, preto si prikryl rozkrok rukami. Rukou som pevne zmačkla jeho žaluď. Začala som byť dosť vzrušená, nenápadne som si zašla do nohavičiek, aby som si trošku uľavila. Pri tomto, ho moje stisky stále silnejšie vzrušovali, a tak jeho penis opäť stál ako skala. Prstami pravej ruky som niekoľkokrát silno stisla, a z jeho výrazu bolo poznať, že sa mu to moc páči i keď ho to trochu bolí.

"Už iba jedno vyšetrenie a budeme hotoví" ukľudňovala som ho. Samozrejme že nebolo treba žiadne vyšetrenie, len som chcela. Také sústo sa tak často nevidí. Uložila som ho na gynekologické kreslo a uchytila mu nohy páskami. „Toto vyšetrenie je niekedy bolestivé“ Vzala som mu semenníky do ruky a zľahka som mu ich masírovala a pri tom mu vysvetľovala, že nemusí mať strach. Masírovala som, a masírovala. Znova sa mu staval na pozor. Klakla som si k nemu a začala som robiť orál. Už sa neudržal, už bolo aj na neho dosť, tak mi strhol doktorský plášť, pod ktorým sa objavili čierne krajkované podväzky. Ja sama som si teda rozopla podprsenku a uvoľnila som si prsia. Všimla som si, že ako náhle ich uvidel, hneď mu mozog dával signály.
„Chceš to ?" spýtala som sa ho.
„Ehm..noo…“
Už nemusel odpovedať. Hneď mi bolo jasno. Dala som si k sebe prsia a prinútila som ho, aby sa urobil medzi nimi. Popritom som stále, stále mačkala semenníky. Bradavkami som mu začala dráždiť žaluď. Po chvíľke uspokojovania, som na neho nasadla, na kresle a dala som mu ruky na moje boky. Hýbali sme sa v rytme. Gynekologické kreslo pod nami trpelo. Cítila som to, blížil sa koniec, jeho aj môj. Začala som neskutočne kričať, v tej chvíli mi bolo jedno, že nás niekto počuje, pretože bolo zamknuté….
„Teda, zamkla som ?“ vírilo mi hlavou. Vždy ma dráždilo vedomie prichytenia ale v tomto okamžiku som to nepotrebovala.
Stalo sa to, čoho som sa obávala. Po mojom výkriku vtrhli do ordinácie sestrička, aj profesorka. Uvideli jeho ako strieka a mňa, ktorá som to všetko zachytávala.
„To bolo potrebné k vyšetreniu…“ prehltla som a vykoktala som sa.
„Už to máš za sebou", povedala som, postavila som sa, obliekla doktorský plášť a odišla. Ostal tam napospas pohľadom sestričky a profesorky…